Detské choroby – postrach rodičov

Keď som sa rozhodovala, o čom budem vlastne písať, napadlo mi viacero tém, s ktorými som sa pri výchove mojich detí stretla a neustále sa stretávam. Niektoré sa zvládajú ťažšie iné ľahšie. Som matka dvoch detí, dievčatiek, ktoré sú najdôležitejšie v mojom a manželovom živote. Život bez nich si už nevieme ani predstaviť.

My rodičia sme na svoje ratolesti chúlostiví. Určite mi dáte za pravdu, že pre svoje deťúrence chceme len to najlepšie, aby boli  šťastné, spokojné a hlavne zdravé. To zdravie je určite pre nás rodičov najdôležitejšie a sme celí bez seba, keď nám ochorejú naše poklady. Koľkokrát som si povedala, keď boli moje deti choré: „radšej by som ja prežívala tieto teploty, akoby sa malo trápiť moje dieťatko“. Koľkokrát sme si spolu poplakali, kým sme chorobu zdolali. A pri prvorodenej dcérke to bolo ešte horšie, keďže to pre nás, ako rodičov, bolo niečo úplne nové.

Malá osôbka, za ktorú sme zodpovední, ktorú nadovšetko milujeme. Radšej by sme sa trápili my ako ona. Učili sme sa každou nádchou, prechladnutím, horúčkami, vyrážkami. Koľkokrát sme kvôli „jednej vyrážke“ utekali za doktorom celý vystrašení. Teraz sa nad tým len pousmejeme, akí sme boli bojazliví, ale vždy sme si povedali „radšej ideme a nič nepodceníme“. Preto by som sa rada s vami podelila o niektoré moje skúsenosti, v ktorých sa možno nájdete a snáď vám aj v niečom pomôžu.

S prvým, s čím sme sa určite všetci stretli sú vysoké teploty. S tými sme už bojovali niekoľkokrát a ešte určite budeme, kým naše ratolesti podrastú.

Tu sú nejaké rady, ktoré sa nám osvedčili:

• Pri teplote do 38,5 °C nepodávať žiadne lieky na znižovanie teploty. Telo tým, že má takúto zvýšenú teplotu, samo bojuje proti chorobe. Podávať len dostatok tekutín. Nebojte sa, že dieťatko nechce papať, musí len veľa piť.
• Keď teplota stúpla nad 38,5 °C začali sme s podávaním liekov proti teplote. Kým boli dievčatá maličké, tak do jedného roka, používali sme paralenové čípky. Staršia dcérka mi ich znášala celkom dobre, ale mladšej sa to vonkoncom nepáčilo. U nej sme teda hneď prešli na sirupček (Panadol).
• Boli prípady keď sme bojovali aj s teplotami 40,1°C. Pri takýchto vysokých horúčkach sme už dcérku sprchovali vo vlažnej vode a prikladali jej zábaly okolo hrudníka. Nebolo nám všetko jedno, ale zvládli sme to.

V jednom prípade, keď mala dcérka teploty, sme po vyšetrení u doktora zistili, že prekonala infekčnú mononukleózu.

U nej to malo takýto priebeh: najprv teplota asi 3 dni a po ústupe teplôt sa celá vysypala, od hlavy po päty. Mala zväčšené uzliny, na základe toho jej odobrali hneď krv a zaslali na vyšetrenie krvného obrazu a pečeňových testov. Potvrdila sa infekčná mononukleóza.

• Je to infekčná vírusová choroba, ktorá postihuje vnútorné žľazy, najmä však pečeň a slezinu odkiaľ sa pomocou lymfatických uzlín prenáša do celého tela.
• Keďže ide o vírus, nelieči sa táto choroba antibiotikami, tie nemajú v tomto prípade žiadny význam. 
• Od doktora sme sa dozvedeli, že tento vírus prekonalo 90 % ľudí a nemusia o tom ani vedieť. U niektorých to má ľahký priebeh u niekoho ťažší.
• Po prekonaní tejto choroby môže dôjsť u detí k oslabeniu ich imunitného systému.

Ďalším častým problémom u detí je hnačka.

• Tu sa nám osvedčila najmä diéta, tzn. žiadne mlieko a mliečne výrobky, ale naozaj žiadne aj dva týždne.
• Najlepší bol ryžový odvar (varíte ryžu vo vode až kým sa úplne nerozvarí), nám to veľmi pomohlo.
• Takisto je dobré aj jabĺčko, ale musí byť postrúhané, nie v celku.
• A z liekov sme používali najmä smectu. 

Choroby dýchacích ciest sú asi najčastejšími detskými chorobami. Veľa rodičov má skúsenosti s akútnym zápalom hrtana – laryngitídou.

• Zápal hrtana sa vyskytuje najčastejšie u detí od 6 mesiacov do 3 rokov v období od októbra do apríla. Štatisticky častejšie u chlapcov.
• Začína sa to infekciou horných dýchacích ciest (prechladnutím, nádchou) a teplotou do 38 °C, alebo bez teploty.

Nám sa to prejavilo v noci suchým dráždivým kašľom, pomaly sa dcérka nešla ani nadýchnuť, tak ju dráždilo na kašeľ. Otvorili sme dokorán okno a doslova sme ju „vystrčili“ na studený vzduch. Následne sme jej dali lyžičku calciového sirupu. To jej veľmi pomohlo. Odvtedy ho máme stále doma v rezerve.

U malých detí to môže mať aj dramatický priebeh. Opuch môže zastaviť prívod vzduchu a môže dôjsť k uduseniu. Ak by sa vám začalo dieťatko dusiť, treba určite volať záchrannú službu.

Nám sa to už našťastie neopakovalo, ale sú mamičky ktoré s týmto problémom bojujú rok čo rok.

Aj obyčajná nádcha môže riadne rodičov potrápiť. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. Nešli sme sa zbaviť soplíkov pomaly tri mesiace.

Najväčším problémom, hlavne u malých detí,  je upchatý noštek. Pomôcť mu môžeme určite odsávaním hlienov odsávačkou a  kvapkami určenými pre ich vekovú kategóriu.

Nám sa osvedčilo aj vyvýšenie matraca pod hlavičkou, aby sa im lepšie v noci dýchalo.

Pomáha aj zvlhčovanie prostredia zvlhčovačom vzduchu alebo mokrými plienkami na postieľke alebo na radiátore.

Určite ste na pochybách, či ísť s nádchou k lekárovi. S dojčaťom určite áno, hneď ako sa nádcha objaví. So starším dieťaťom vtedy, keď sa v hliene z nosa objaví hnis alebo sa sfarbí na zeleno alebo žltozeleno, poprípade ak vzniknú ďalšie komplikácie (ako silný kašeľ, bolesti hrdla, bolesti ucha, teplota).

• Je dôležité, aby dieťatko malo čistý nos a aby mu hlieny nestekali do nosohltana.
• Ak trpí dieťa nádchou často, môže mať aj oslabenú imunitu, preto je vhodné poradiť sa s pediatrom o jej posilnení. Výborné sú prírodné preparáty.
• Mamičkám sa osvedčilo aj otužovanie pri sprchovaní. Zakončovanie vlažnou až studenou sprchou. To pomáha určite aj nám dospelým.
• Pri prevencii pred nádchou uvádzajú odborníci pobyt na čerstvom vzduchu aj v chladnejšom počasí.
• Výborné na nočné uvoľnenie nošteka sú aj eukalyptové kvapky. Stačí nakvapkať dve tri kvapky na roh vankúšika.
• Na zvlhčenie nosnej sliznice sú perfektné i nosné spreje s obsahom morskej vody.

A ešte jedna moja osobná skúsenosť so staršou dcérkou. Na pobyte v Šrobárovom ústave v Tatrách nás naučili vyplachovať noštek pomocou sklenej banky a soľného roztoku. Až týmto vyplachovaním sme sa konečne zbavili soplíkov.

Určite ste už počuli, že deti z toho vyrastú. Dovtedy sa, ale budeme ešte často stretávať s „detskými chorobami“. Preto si myslím, že skúsenosti nás všetkých nám pomôžu pri ich prekonávaní.

Budeme veľmi radi, ak pridáte aj vaše návrhy a rady, ktoré vám pomohli zdolať detské choroby – postrach rodičov.

Ilustračné foto: sxc.hu